Fuj dnes ju má každý!

Autor: Zuzana Haasová | 29.6.2014 o 22:19 | (upravené 29.6.2014 o 23:47) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  2861x

Upachtená letím z práce,teším sa,že som všetko stihla.A to si len myslím. Množstvo ľudí naokolo, sme v parku, všade zeleň, krásne stromy a na kopci malá zrúcanina z doby renesancie.

 

 

Pódium so zvukom, ozýva sa hudba, smiech. Je krásny slnečný deň, tancujúce deti v krojoch, hudba a spev. Presne taký, aby som sa usmievala a mala dobrú náladu. Automaticky tlieskam...Sama... Tlieskam...
Pár potleskov od pár ľudí blízko mňa.
Hovorím si, že je menej potlesku asi preto, že sme v parku....
Vychádzam na schody smerom na pódium a do mikrofónu predstavujem, kto tancoval a že akú dobrú náladu to v ľuďoch vytvára.
Nasledujú ďalšie deti a ďalšie a ďalšie. Nadšene tlieskajú len ich rodičia.
Počas moderovania zisťujem, že čas rýchlo plynie a keďže pri akciách nejde nikdy nič presne podľa plánu a sme v časovom sklze ako sa to zvyčajne nazýva v umeleckom kruhu.
No moderujem ďalej, očakávajúc, že už bude pauza. Bol čas na môj olovrant, no ja som ešte ani len neobedovala. Organizátor zrazu jemným náznakom ukazuje, aby som ohlásila pauzu, že by som sa mala

najesť. Vedeli, že som diabetička.
Tak som vtipne ukončila prvú časť, ktorá mala končiť o 13:30 h, no bola ukončená až o 15:30 h.
Poslala som divákov na pivečko, policajtov na obhliadku, aby „nezmizlo pódium“.
A nech sa detičky pripravia, že znovu začneme o 30 minút.
Bežala som už s polohypom (nízky cukor v krvi) na obed, najedla som sa a bežala opäť na pódium.
 

Fotograf, ktorý fotil akciu a vedel, že máme časový sklz, mi aj tak poslal zabíjacky pozdrav, veď predsa len nebol najmladší a poznamenal: ...“Že sa nehanbíte...!!! „
A ja na to: „ Prečo? Som červená?“  A s úsmevom som mu vysvetlila, že som bežala a preto som červená.

Vôbec som jeho poznámku nepochopila:)
 

Vyšla som na pódium a až vtedy som to pochopila.
 

Ľudia, čo predtým ani nevedeli, že vystupujú detičky, začali kričať…“ Fúúúúj, že sa nehanbíte nechať čakať deti!“


A vtedy som na pódiu pochopila situáciu a hovorim im: „Som tu znovu po 30 minútach, ako som vám sľúbila a my začíname. Chýbala som vám? Najedli ste sa?“
Bola to příležitosť vytiahnuť inzulínovú pumpu z trička ako vysvetlenie bez slov a vravím:
„Vy ste sa najedli, aj ja som sa musela najesť, som diabetička. No my pokračujeme podľa plánu, organizátori sa ospravedlňujú za časový sklz, ale deň nekončí.“
A na to nejaká podgurážená pani vykrikuje: „Fúúúúúj, hanbite sa, koho zaujíma, že ste cukrovkárka, dnes to má skoro každý!“

 

To je pointa,že ju
nemusí mať každý!


Nemusíte kričať  “FUUUJ”,  aby sa diabetik za seba hanbil.

Hanbite sa za seba, že kričíte na diabetika, že sa najedol, lebo musí:)

Stačí o cukrovke len niečo vedieť.


- 1.typ cukrovky
- 2.typ cukrovky
- tehotenská cukrovka
... a množstvo iných...
Písala som o nich už v inom blogu:)

 

A aby bolo jasné, ja sa nehanbím a nemusí ju mať každý

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?